Vzpomínáte si na natáčení ve městě General Levalle, kde Facu začátkem září natáčel dokument o tamní větrné elektrárně? Pokud ano, dnes si toto natáčení obzvlášť vychutnáte. Jelikož je na světě první díl. Ano, půjde o dokumentární sérii, která vznikla pod společností Telefe. První díl nese název - Vášeň pro vítr.
Minulou středu se hrálo další představení En El Aire. A to v centru Buenos Aires na slavné Avenida Corrientes. Jistě jste si všimli instagramového příspěvku, kde Facu zveřejnil děkovačku. Pokud ne, video vám přikládám i sem. Jak v popisku napsal, jednalo se o poslední letošní představení na tomto místě. Zda půjde i o poslední letošní představení celkově, to se jistě brzy dozvíme. Prozatím nejsou hlášeny další nové termíny: "Mé milované „En el aire“ se dnes večer pro tento rok loučí s Avenida Corrientes.. Budu na vás čekat ve 20:30. S tou nejkrásnější hrou na světě. Začínáme včas! Pokud jste viděli toto nádherné dílo, doporučte nás prosím... A pokud jste „En El Aire“ neviděli, nepřestávejte chodit! Vstupenky jsou k dispozici na @plateanet ..a já na vás budu čekat ♥️♥️🌈"
A to nejlepší jsem si dnes nechala nakonec. Minulý týden jsem vás informovala o novém rozhovoru pro časopis La Nacion, kde tentokrát nebyl tedy zpovídám Facu ale Maria s Indiou. Překlad jsem vám nepřipravovala, ale dnes už ho tu pro vás mám. Nemám ho na svědomí já, ale drahá návštěvnice této stránky - Anavi. Je tedy tentokrát ve slovenštině, ale myslím, že to nikomu vadit nebude! Anavi, ještě jednou moc děkujeme!
Rozhodli sme sa vychovávať naše deti v prostredí obklopenom prírodou a zvieratami. Podstatné je vedieť komunikovať so sebou a s okolím.
Hoci je nízky profil jedným z pravidiel, ktorými sa riadi jej život a život jej rodiny, María Susini (48) urobila výnimku a súhlasila s pózovaním pre HELLO Argentína s dcérou Indiou (16) v inscenácii plnej nehy, ktorá ich ukazuje také, aké sú: spontánne, zábavné, iné a úplne šťastné, keď si užívajú kontakt s prírodou. Aj matka dvojčiat Yaco a Moro (15), rodina, ktorú vytvorila s Facundom Aranom (52) – spolu od roku 2007. Zosobášili sa v decembri 2012 po ponuke na sobáš v päťtisíc metroch – je na ňu najpyšnejšia a motorom, ktorý dáva túto vášnivú ženu, milovníčku športu a majiteľku nákazlivej energie, do pohybu každý deň. Láskavá a milá, vie tiež byť pevná vo svojich rozhodnutiach a byť lvicou, ktorá bráni svoje mláďatá, ak to považuje za potrebné. Dokonalá hrdinka pre miláčika sŕdc, akým je Facundo. María – bola to láska na prvý pohľad – má dar primäť kohokoľvek pred ňou cítiť sa pohodlne, a tak s milým úsmevom, ktorý vzbudzuje dôveru, hovorí o láske, materstve a budúcnosti.
Po toľkých spoločných rokoch, čo stále miluješ na Facundovi?
Na Facuovi sa mi páči, že naďalej rastie ako človek, čo posilňuje náš vzťah a tiež ma povzbudzuje, aby som sa zlepšovala a snažila sa nájsť tú najlepšiu verziu seba samej.
Si žiarlivá?
Žiarlivosť vo dvojici sa mi nezdá pekná ani zdravá. Nesprávam sa tak a nemám potrebu žiarliť. A myslím, že to hovorí o tom, aký máme vzťah s Facu. Pre mňa to hovorí o vnútornej bezpečnosti, o silnej neviazanosti na niečo, o spôsobe života. Nemám rada žiarlivosť.
Ste prehnane ochranárska mama?
Myslím si, že je dôležité chrániť svoje deti, keď rastú, ale musíte sa postarať o rovnováhu. Musíte tu byť pre nich ako opora, kým sa naučia robiť vlastné rozhodnutia a zvoliť si svoju cestu, ale musíte si tiež dávať pozor, aby ste ich príliš nechránili. A to súvisí s rovnováhou, ktorú človek hľadá ako človek: čím vyrovnanejší ste a čím lepšie vidíte situáciu, tým viac budete spolupracovať, aby ste sa starali a nepreháňali to.
Kto vo vašom dome určuje limity, Facundo alebo vy?
Obaja sme zodpovední za stanovenie limitov. V tomto zmysle máme otvorenú a koherentnú komunikáciu a to je pre mňa kľúčové. Skôr kvôli veku chlapcov. Snažíme sa im pomôcť naučiť sa niesť zodpovednosť za to, čo sa stane, pochopiť, že v závislosti od ich činov to bude mať následky. Nie je to o tom, len zaviesť limit, ale najprv sa zamyslíme: „Aký limit je pre nich najlepší?“, „prečo stanovujem tento limit?“, „kvôli strachu?“ Pretože niekedy máme tendenciu dávať si limity, limity, limity... a to podľa mňa nie je dobré. Hovoríme s nimi o tom, vysvetľujeme im to a oni o tom uvažujú a rozumejú tomu. To neznamená, že veci budú vždy perfektné a že nebudú robiť chyby, o tom je učenie. A ak sa pomýlia, nenájdu ma, že by som im povedala: "Aké hrozné!", "Čo to robíš?", "Čo si urobil?" Skôr: "Ako vám môžem pomôcť?", "Ako sa na to cítite?", "Ako to napravíme?"
Zmenil sa váš spôsob byť matkou teraz, keď sú vaše deti staršie?
Samozrejme. Materstvo je ako cesta neustáleho vývoja a sebauvedomenia. Učím sa byť matkou a ako deti rastú, všetko sa mení. Jedna vec je, keď sú deti, a druhá vec teraz, keď sú tínedžeri. Musím prekonať svoje obavy a neistotu a pomôcť im naučiť sa zvládať tie ich, aby sa dostali dopredu. Namiesto toho, aby som ich trápila a prehnane chránila, snažím sa dôverovať svojim deťom, ich schopnostiam a hodnotám, ktoré im s Facu vštepujeme, aby sa mohli sami rozhodovať. Samozrejme, že nič nebude dokonalé, budú zmätení a vedia, že s nami môžu bezpodmienečne počítať, nech sa stane čokoľvek. Je to proces.
Aké sú to hodnoty?
Rozhodli sme sa ich vychovávať v prostredí obklopenom prírodou a zvieratami. Myslím si, že je to niečo veľmi dôležité, pretože ak ste ako človek prepojení sami so sebou, budete dobre prepojení s tým, čo vás obklopuje. Čo to znamená? Rešpekt, ak rešpektujete to, čo vás obklopuje, viete sa postarať o choré zviera a viete si všímať, aké potreby má, spoznáte aj to, keď človek niečo potrebuje. Alebo budete vedieť, ako zabezpečiť, aby sa cítil dobre a pohodlne. Pre mňa je nevyhnutné vedieť komunikovať so sebou samým a so svojím okolím, pretože to vytvára schopnosť empatie a hodnoty, ktoré sú jedinečné a ktoré sú hodnotami, na ktorých nám obom záleží.
Ktorý z tých troch je viac podobný tebe a ktorý tvojmu otcovi?
Toto považujem za iné. Viac sa mi páči, keď vidím ich individualitu, tú jedinečnú vec, ktorá odráža podstatu každého z nich. Páči sa mi, že môžu skúmať svoj spôsob bytia sami sebou. A samozrejme, že na deťoch vidím veci oboch, ale viac to súvisí s tým, ako ich vychováte a s prostredím, ktoré pre ne vytvoríte. Neviem. Všetci traja napríklad milujú dobrodružstvo, šport, zvieratá, umenie... a dobre, s týmto všetkým vyrástli.
Vaše deti sa vzdelávajú doma. Bolo ťažké prijať rozhodnutie o ich odstránení z tradičného školského systému?
Sú v školskom systéme, v žiadnom prípade nie sú mimo. Bolo to veľmi premyslené rozhodnutie a v tejto chvíli sa nám zdalo, že je to pre nás ako rodinu lepšie a že je pre nich lepšie robiť domáce vzdelávanie. Čo to znamená? Že je škola, že je platforma, že je za tým tútor... je to veľmi kompletné a dbáme na to, aby sa okrem dodržiavania akademickej časti venovala pozornosť aj ich emocionálnemu rozvoju a využiť motiváciu k štúdiu, ktorá z nich vyplýva, v zmysle toho, čo každého najviac zaujíma.
Ako to?
Dodržiavajú sa celé učebné osnovy, ale každému sa poskytuje osobitná podpora v oblastiach, ktoré ho najviac zaujímajú. Očividne nie je všetko ružové, práve naopak, musia mať sebadisciplínu, ktorá je niekedy veľmi náročná.
Keď sa dostalo na verejnosť, že urobili toto rozhodnutie ohľadom vzdelávania vašich detí, veľa ľudí vás kritizovalo. Ako to na vás zapôsobilo?
Prinútilo ma to premýšľať a premýšľať o tom, čo je pre mňa v živote dôležité a čo chcem pre svoje deti. A s Facu sa nám páči, že sa učia, že vonkajšia kritika nie je niečo, čo vás podmieňuje pri rozhodovaní, že musíte byť vždy pozorní na svoju intuíciu a na to, čo pre seba chcete, a nehnevať sa na to, čo si myslí ten druhý. Aj keď sú to tvrdé kritiky a aj keď nepochádzajú z lásky. Musíte pochopiť, že nie každý žije to isté, že nie každý si myslí to isté, nehnevajte sa na to a kráčajte vpred, pričom vždy majte na pamäti rozhodnutie, ktoré ste urobili. Myslím si, že tieto veci možno brať ako príležitosť namiesto toho, aby sme ich vnímali ako niečo škaredé alebo niečo, v čom nie je príjemné sa orientovať.
Si hrdá mama?
Zmenil by som slovo „hrdosť“ na „vďačnosť“. Viac sa podobá na to, čo cítim a ako hovorím. To, čo mi dávajú, je šťastie, keď vidím ich reakcie, rozhodnutia, ako rastú A súvisí to so vzájomným procesom, pretože sa učím a dostávam zo seba to najlepšie, aby sa mohli napĺňať podľa svojich predstáv, a keď vidím, ako rastú a akí sú ako ľudia, usmievam sa od ucha k uchu.
Predstavuješ si seba ako svokru?
Predstavujem si seba takú, aká som, snažím sa, aby bola situácia pre každého čo najpohodlnejšia, aby rástli smerom k tomu, kam chcú ako pár ísť, sprevádzajúc a užívajúc si situáciu.